MyStory

My emotions
Ad 2:
2021-06-25 11:28:31 (UTC)

13.

Už mi je to trápne, ale dnes byt v tej miestnosti, sedieť tam a pozerať na prázdne dvere s nádejou, že sa tam objavíš…no neobjavil….Viem, že toto nie je láska ani nic podobné, ale chcem vedieť, čo presne si si myslel keď ti prišla odo mňa správa, či si bol rád alebo podráždený, či si kladieš tak otázky ako ja. No napísať ti znova…na to musím nabrať odvahu a pokiaľ sa odhodlám, môže byt neskoro. No skúšať to nechcem. Zvedavosť a všetko toto má bude už sprevádzať asi už do konca života. Aspoň viem ako sa cítili ľudia, keď som im bez slova dala ignor, keď som ich bez vysvetlenia vymazala zo svojho života, a ty si urobil to isté. Zdrhol si. A mne zostávajú len dve veci klásť si otázky prečo? A zmieriť sa s tým, že na ne nedostanem odpovede a aj s tým, že sa uz v živote nevidíme.

Ale navždy v pamäti mi zostanú dva dni spojené s tebou, tie kľúčové.

Prvý. Keď som vychádzala a ty si sa mi vysmiaty a šťastný pozdravil a udržiavali sme spolu očný kontakt až do chvíle, kým som ho sama neprerušila a nezduchla do triedy. Ten pohľad, po ktorom som nevedela ako sa mám cítiť a srdce mi išlo vyskočiť.

Druhý. Keď si prišiel k NEJ dal jej svoju kartičku a na mňa sa ani nepozdravil, len potom si povedal ahojte.

Poznám len jeden deň, kedy som sa cítila, že ti vážne nevadím a to ten prvý, kedy som ťa stretla od nášho písania prvýkrát.

Po tom dni som sa uz v tebe stratila a skončilo to. A čakala som to. Ale s tým aj dúfala, že tu už nenapíšem žiadnu stránku s tvojim menom.


Ad:0